V predošlých dieloch blogu sme si vysvetlili dôležitosť testovania výkonnosti, dnes si rozoberieme princíp monitorovania kompozície tela, čo sa môže javiť ako viac zrozumiteľná téma aj pre laických čitateľov. Meranie telesnej kompozície poskytuje informácie o množstve tukového tkaniva, svalovej hmoty, vody v tele a kostného tkaniva, ktoré sú obyčajne vyjadrené v percentách. Vo svete futbalu sa sústredí najmä na podiel tukového tkaniva a svalovej hmoty, keďže tieto informácie priamo reflektujú fyzickú výkonnosť a zdravie hráčov. Systematické meranie telesnej kompozície práve preto umožňuje efektívne monitorovanie stavu športovca, personalizáciu tréningového procesu a optimalizáciu regenerácie, čo môže viesť aj k dlhodobému zlepšovaniu výsledkov na ihrisku.
Širokým účelom merania kompozície tela je zabezpečiť optimálne nastavenie hráčov na predvedenie ideálneho výkonu z pohľadu fyzickej pripravenosti, keďže počas zápasu musia hráči absolvovať kvantum rýchlych zmien smeru šprintu, dynamických zrýchlení, výbušných pohybov a zároveň dlhodobo udržiavať vysokú intenzitu behov. Keďže tieto činnosti vyžadujú nielen silu a rýchlosť, ale aj optimálny pomer medzi tukovou a svalovou hmotou, môže byť prebytočný telesný tuk limitujúcim faktorom, pretože zvyšuje energetické náklady a znižuje rýchlosť a agilitu hráča. Môžeme si to priblížiť na jednoduchom príklade: hráč so svojou prirodzenou hmotnosťou obvykle dokáže absolvovať uspokojujúce množstvo bežeckých aktivít, ale pokiaľ rovnakému hráčovi dáme záťažovú vestu o hmotnosti 5kg, musí logicky vynaložiť podstatne viac energie a síl aby svoj výkon zopakoval, čo výrazne prispieva aj ku zvýšenej únave.
Na druhej strane, dostatočná svalová hmota prispieva k zlepšeniu výkonu, ochrane pred svalovými zraneniami ale aj zefektívneniu pozápasovej regenerácie. Nemôžeme ale tvrdiť, že čím viac svalovej hmoty, tým lepšie, keďže aj svaly môžu predstavovať hmotnostné bremeno, ktoré bráni efektívnemu podávaniu výkonov, preto je potrebné nájsť ideálnu rovnováhu medzi svalovou a tukovou hmotou.
Na hľadanie tejto rovnováhy sa využíva viacero metód, ktoré pomáhajú hodnotiť telesnú kompozíciu športovcov v rámci športovej diagnostiky. Medzi najčastejšie patria:
Bioimpedančná analýza (BIA) patrí medzi najvyužívanejšie metódy, keďže je rýchla a neinvazívna. BIA funguje na princípe merania odpor elektrického prúdu prechádzajúceho telom, na základe tohto odporu sa odhaduje podiel svalov, tuku a vody v tele, keďže tuky a svaly majú odlišnú vodivosť elektrického prúdu. Medzi výhody merania BIA patrí okrem jej rýchlosti aj finančná nenáročnosť, naopak nevýhodou je občasne znížená presnosť výsledkov merania oproti ostatným metódam.
Presnejšie meranie poskytuje Dual-Energy X-ray Absorptiometry (DXA), ktorá je považovaná za „zlatý štandard“ v meraní telesného zloženia. DXA využíva rontgenové lúče na určenie presných informácii o množstve tuku, svalov a kostí, a zároveň je schopná zmerať regionálne rozdiely v tkanivách. Avšak vyššie finančné náklady a nebezpečenstvo spojené s dlhodobejším vystavením radiácii znamenajú častokrát aj nižšiu dostupnosť pre verejnosť.
Zriedkavejšie sa využíva aj kaliperometria, ktorá manuálne meria množstvo podkožného tuku pomocou jednoduchých kliešťov, známych ako kaliper. Hoci nie je taká presná ako BIA alebo DXA, je relatívne lacná a dostupná, no v modernom prostredí už zväčša nemá svoje opodstatnenie.
Pri obvyklom meraní kompozície tela pomocou BIA sa odporúča vyzliecť do spodnej bielizne pre čo najmenší odpor. Nasleduje postavenie sa na váhu a uchopenie dvoch vodičov prúdu do rúk. Výsledky testovania sú zvyčajne známe do pár desiatok sekúnd.
Zásadná výhoda pravidelného testovania kompozície tela u hráčov tkvie v možnosti individuálneho prispôsobenia tréningu a čiastočne aj stravy podľa potreby jednotlivca. Hráč nedostatkom svalovej hmoty bude profitovať zo zvýšeného objemu silového tréningu, naopak hráč s vyšším percentom telesného tuku potrebuje väčší objem aeróbnych tréningov. Monitorovanie kompozície tela u hráčov má aj prevenčnú funkciu voči riziku zranení, keďže udržiavanie optimálnej kompozície tela napomáha znižovať nebezpečenstvo preťaženia kĺbov a svalov. Rovnako tak nemôžeme opomenúť ani psychologické aspekty, keďže kontrola vlastnej telesnej kompozície dokáže pozitívne vplývať na psychické nastavenie a pohodu hráčov, ktorí môžu mať lepší prehľad o svojom progrese a adaptácii na tréningový proces.
Vo futbalovom kontexte je dôležité spomenúť aj rozdielne fyzické požiadavky v závislosti od hernej pozície. Na pozícii stredných obrancov a útočníkov je častokrát potrebný vyšší podiel svalovej hmoty vzhľadom ku náročnosti fyzických súbojov a udržanie stability, zatiaľ čo krídelníci a krajní obrancovia viac benefitujú z nižšej proporcie telesné tuku, ktorá napomáha efektívne vyvinúť vyššiu rýchlosť a udržať intenzitu. Aj v tomto ohľade dokážu hráči a tímy profitovať z pravidelného testovania, keďže napomáha optimalizácii výkonu individuálnych hráčov vzhľadom na herný štýl a zvolenú taktiku.
Marek Petrík, MSc
Zdroje:
Anding, R., & Oliver, J. M. (2015). Football player body composition: importance of monitoring for performance and health. Sports Science Exchange, 28(145), 1-8.
Staśkiewicz, W., Grochowska-Niedworok, E., Zydek, G., Grajek, M., Krupa-Kotara, K., Białek-Dratwa, A., … & Kardas, M. (2023). The assessment of body composition and nutritional awareness of football players according to age. Nutrients, 15(3), 705.
Wittich, A., Oliveri, M. B., Rotemberg, E., & Mautalen, C. (2001). Body composition of professional football (soccer) players determined by dual X-ray absorptiometry. Journal of Clinical Densitometry, 4(1), 51-55.
