Náročnosť profesionálneho futbalu pozostáva najmä z neustáleho striedania vysoko-intenzívnych behov, čo, v kombinácii s celkovo vysokou bežeckou metrážou, znamená, že atléti musia vedieť komplexne kombinovať svoje rýchlostné, silové a vytrvalostné schopnosti v krátkych časových intervaloch.
Mnohé štúdie ukazujú, že počas futbalového zápasu podstúpi hráč vysoko-intenzívny beh v rýchlosti nad 19km/h priemerne každých 60 sekúnd, pričom 80% týchto šprintov je vykonaných na vzdialenosti menšej než 10m a zriedkakedy trvajú viac než 3 sekundy . Tieto intenzívne bežecké objemy zvyšujú riziko zranení hráčov a to najmä v oblasti hamstringu, čo je sval náchylný na poškodenie pri plnom šprinte, akceleráciách a náhlych zmenách pohybu. Okrem štandardného silového tréningu používaného na prevenciu svalových zranení sa odporúča začleniť do tréningového plánu aj cvičenia na rozvoj rýchlosti a agility, a to najmä kvôli stimulácii a plnej aktivácii svalových vlákien hamstringu, čo je efektívna stratégia v rámci jeho podmieňovania na vyššiu záťaž.
Preto, aj kvôli prevencii zranení, je pravidelné meranie rýchlosti atlétov nezanedbateľným prvkom športovej diagnostiky, keďže poskytuje dôležité informácie o výkonnostných schopnostiach športovcov. Aj napriek tomu, že rýchlosť futbalistov nemá vplyv na konečné poradie klubov v dlhodobých súťažiach, rýchlostné schopnosti hráča sú podstatným faktorom, ktorý častokrát môže rozhodovať o jeho úspechu alebo neúspechu.
Najbežnejšie sa rýchlosť šprintu vo futbale meria pomocou časomerných fotobuniek, ktoré sa rozostavajú na želanej vzdialenosti (obyčajne 10, 20, 30 a 40m) a pri následnom behu pomedzine, poskytujú fotobunky údaj o čase šprintu na danej vzdialenosti s presnosťou na 0,4 tisíciny sekundy. Rovnako tak je užitočným spôsobom zveľaďovania rýchlostných predpokladov aj monitorovanie maximálnej vyvinutej rýchlosti hráča, čo sa obyčajne vykonáva pomocou GPS systémov. Túto stratégiu využíva trénerský štáb na zabezpečenie toho, aby každý hráč dosiahol obyčajne aspoň 95% svojej maximálnej rýchlosti šprintu aspoň raz týždenne, čo napomáha postupnému rozvoju rýchlosti.
Fotobunky fungujú na princípe svetelného lúča, ktorý sa pri prebehnutí pomedzi zariadenia preruší. Svojou presnosťou a spoľahlivosťou patria fotobunky medzi populárne aparáty športovej diagnostiky na meranie rýchlosti šprintu.
Z hľadiska konkrétnych čísel maximálnej nameranej rýchlosti šprintu hráčov drží prvenstvo vo futbale Micky Van de Ven z Tottenhamu s 37.4km/h pred Garethom Baleom s 36.9km/h a Kylianom Mbappém s 36.7km/h. Vo všeobecnosti by sa, v závislosti od hráčskeho postu, mala pohybovať maximálna rýchlosť šprintu vo futbale niekde nad 32-33km/h.
Avšak interpretáciu výsledkov z merania rýchlosti nemôžeme zovšeobecniť na „čím rýchlejšie, tým lepšie“, keďže rýchlosť je ovplyvnená aj faktormi ako napríklad genetika, únava alebo aj bežecká technika, čo častokrát spôsobuje väčšie rozdiely medzi jednotlivými hráčmi. V praxi je potešiteľné vidieť, že hráč práve dosiahol svoju novú najvyššiu maximálnu rýchlosť šprintu, avšak úlohou trénerského a diagnostického tímu je zabezpečiť, aby ju konkrétny hráč dokázal dosahovať pravidelne a zároveň minimalizovať riziko svalového zranenia hráča. Práve preto je komplexné monitorovanie rýchlostných schopností hráčov na individuálnej úrovni potrebným prostriedkom na identifikovanie rizík zranenia a sledovania progresu hráčov.
Marek Petrík
Zdroje:
Altmann S, Ringhof S, Neumann R, Woll A, Rumpf MC. Validity and reliability of speed tests used in soccer: A systematic review. PLoS One. 2019 Aug 14;14(8):e0220982. doi: 10.1371/journal.pone.0220982. PMID: 31412057; PMCID: PMC6693781.
Del Coso J, Brito de Souza D, Moreno-Perez V, Buldú JM, Nevado F, Resta R, López-Del Campo R. Influence of Players‘ Maximum Running Speed on the Team’s Ranking Position at the End of the Spanish LaLiga. Int J Environ Res Public Health. 2020 Nov 27;17(23):8815. doi: 10.3390/ijerph17238815. PMID: 33261014; PMCID: PMC7729782.
Kalema RN, Schache AG, Williams MD, Heiderscheit B, Siqueira Trajano G, Shield AJ. Sprinting Biomechanics and Hamstring Injuries: Is There a Link? A Literature Review. Sports (Basel). 2021 Oct 9;9(10):141. doi: 10.3390/sports9100141. PMID: 34678922; PMCID: PMC8540816.
Vigne G, Gaudino C, Rogowski I, Alloatti G, Hautier C. Activity profile in elite Italian soccer team. Int J Sports Med. 2010 May;31(5):304-10. doi: 10.1055/s-0030-1248320. Epub 2010 Mar 18. PMID: 20301042.
https://s11.gr/en/testing/field-evaluation/acceleration-test-in-soccer
