Vítam Vás pri ďalšom článku pravidelného blogu o športovej diagnostike, dnes si bližšie rozberieme svalové dysbalancie, ich diagnostiku a spôsoby ako pracovať na ich postupnom odstránení.
Ako už napovedá názov, pojem „svalová dysbalancia“ predstavuje prítomnosť istej nerovnováhy zvyčajne medzi silou, koordináciou alebo flexibilitou jednotlivých svalov alebo svalových skupín v tele.
V prípade futbalu, kde sú hráči pravidelne vystavovaní vysokému zaťaženiu a častokrát aj opakovaným jednostranným pohybom, patrí diagnostika a riešenie svalových dysbalancii medzi mimoriadne dôležité zložky v každodennej praxi, keďže vyrovnanie dysbalancií predznamenáva dlhodobo stálu výkonnosť a zníženie rizika zranenia.
Medzi najčastejšie príčiny výskytu svalových dysbalancií vo futbale patrí, okrem genetických predispozícii, aj už vyššie spomínaná jednostranná záťaž pri futbale. Pod jednostrannou záťažou spôsobujúcou dysbalancie si môžeme predstaviť najmä opakované kopanie (zväčša dominantnou nohou) alebo početné výskoky (pri ktorých sa zaťažuje odrazová noha), čo vedie častokrát k disproporčnému zaťaženiu najmä quadricepsov and ohýbačov bedrových kĺbov. V prípade opakovaných šprintov a explozívnych pohybov môžeme spozorovať zas postupné skracovanie svalov, ktoré vedú k slabšej flexibilite. Medzi ďalšie príčiny, ktoré prispievajú k vzniku dysbalancií, patrí nedostatočné posilňovanie antagonistických svalov, čiže svalov, ktoré fungujú na opačnom princípe. Antagonistické svalstvo si môžeme lepšie predstaviť na príklade bicepsu a tricepsu: keď napneme biceps, náš triceps je skrátený, keď naopak napneme triceps, skráti sa zas náš biceps, z tohto vyplýva, že biceps & triceps sú antogonistické svaly, keďže oba fungujú na protichodnom spôsobe pohybu a napnutia. Medzi antagonistické skupiny svalov patria aj quadricepsy a hamstringy, ktoré sú relevantné pre prípad futbalu, keďže futbalisti zvyknú viac využívať quadricepsy, čím hamstringy strácajú na sile a, pri ignorovaní ich posilňovania, môžu spôsobiť svalovú dysbalanciu vedúcu až k zraneniu zadných stehenných svalov. Do istej miery môže ku vzniku dysbalancií prispieť aj nedostatočná regenerácia, zlé liečenie zranení alebo následná nekompletná rehabilitácia, ktorá dokáže viesť k preťaženiu zdravých časti tela.
Z fyziologického hľadiska, okrem zanedbania posilňovania hamstringov, patrí medzi najčastejšie svalové dysbalancie vo futbale aj takzvané skokanské koleno, ktoré vyplýva z nadmernej zaťaženia šľachy v oblasti kolena vznikajúce hlavne pri opakovaných skokoch alebo behu. Skokanské koleno sa prejavuje nepríjemnou bolesťou pri pohybe alebo opuchom v kolennej oblasti. Ďalším faktorom podmieňujúcim vznik svalových dysbalancií je slabá stabilita jadra (core), ktorá predznamenáva nedostatočnú schopnosť udržať panvu a chrbticu v optimálnej polohe, čo negatívne ovplyvňuje funkčnosť a preťaženie svalov dolných končatín.
Na diagnostikovanie svalových dysbalancií sa zväčša používajú komplexnejšie testovacie metódy, ktoré hodnotia rozsah pohybu, sily a flexibilitu jednotlivých svalov alebo skupín svalov.
Medzi absolútne najrozšírenejšie metódy na zistenie svalovej vo futbalovom prostredí patrí FMS (Functional Movement Screen), čo je súbor testov, ktoré sa sústreďujú na schopnosť športovcov vykonať jednotlivých 7 cvičení. Medzi tieto cvičenia patria napríklad hlboký drep, aktívne zdvihnutie nohy alebo pohyblivosť ramien. FMS testovanie sa vykonáva v prítomnosti odborníka, ktorý ohodnotí úspešnosť vykonaných cvikov na škále od 3 (bezchybné prevedenie) po 0 (pocit bolesti pri prevedení). Následne sa bodové ohodnotenie zráta a na základe získaného počtu bodov z 21 možných, ale aj výsledkov jednotlivých testov, sa interpretujú výsledky ohľadom možných dysbalancii. FMS je obľúbenou metódou aj vzhľadom na nenáročnosť testovania z hľadiska času a univerzálnosť výsledkov testov, do istej miery môže byť avšak nevýhodou FMS faktor subjektivity hodnotenia, keďže dvaja rôzni odborníci môžu diagnostikovať rovnako vykonaný test udelením odlišného počtu bodov.
Medzi zriedkavejšie používané testy pri diagnostike svalových testov môžeme zaradiť napríklad EMG (elektromyografia), ktorá skúma aktivitu svalov pri pohybe, alebo Thomasov test pre flexibilitu bedrových svalov, avšak tieto metódy sú častokrát nákladnejšie (EMG) alebo nemajú dostatočnú spoľahlivosť (Thomasov test).
Prevedenie cviky deep squat počas FMS testovania
Riešenie zistených svalových dysbalancií sa vykonáva na individuálnej báze, keďže výsledky diagnostiky sa líšia od hráča ku hráčovi. Preto sa, v ideálnom scenári, po identifikovaní nerovnováh vypracuje individuálny tréningový plán pozostávajúci z doplnkových cvičení, s odporúčaním aby ho jednotliví hráči zakomponovali do svojho bežného tréningu. Okrem vyššie spomínaného posilňovania antagonistických svalov, zahŕňajú tieto plány často strečingové cviky na flexibilitu a mobilizáciu bedrových flexorov alebo cviky na stabilizáciu core, ako napríklad planky, v závislosti od výsledkov testovania.
Pochopiteľne, ešte efektívnejším spôsobom než kompenzácia svalových dysbalancií je ich prevencia, aby k nim vôbec nedošlo. K zamedzeniu vzniku takýchto dysbalancií môže napomôcť správna pravideľná regenerácia v podobe strečingu alebo masáži, ale aj korekcia bežeckého štýlu a techniky kopania do lopty pod dohľadom kvalifikovaného trénera.
Marek Petrík, MSc
Zdroje:
Ardern, C. L., Pizzari, T., Wollin, M. R., & Webster, K. E. (2015). Hamstrings strength imbalance in professional football (soccer) players in Australia. The Journal of Strength & Conditioning Research, 29(4), 997-1002.
Chat Williams, M. J. (2011). Core Training. NSCA’s Performance Training Journal volume 10(5) , 1-29.
Łyp, M., Rosiński, M., Chmielewski, J., Czarny-Działak, M. A., Osuch, M., Urbańska, D., … & Stanisławska, I. (2022). Effectiveness of the Functional Movement Screen for assessment of injury risk occurrence in football players. Biology of sport, 39(4), 889-894.
Neme, J. R. (2022). Balancing act: muscle imbalance effects on musculoskeletal injuries. Missouri medicine, 119(3), 225.
Movement-Based Insights for Creating More Durable Soccer Players | Functional Movement Systems
