V predošlých dieloch blogu o športovej diagnostike sme rozoberali dôležitosť vytrvalosti a rýchlosti, dnes sa detailnejšie pozrieme na anaeróbnu silu, ktorá patrí taktiež medzi dôležité prvky vo futbale. A to najmä z dôvodu, že hodnotenie anaeróbnej sily dolných končatín u futbalistov pomáha priamo posudzovať schopnosť hráčov opakovane vykonávať krátkodobé vysoko-intenzívne aktivity v anaeróbnej zóne.
Na to aby sme pochopili dôležitosť merania anaeróbnej sily, je nevyhnutné najprv zjednodušene si vysvetliť jej podstatu. Vo všeobecnosti môžeme rozdeliť telesnú aktivitu na dve kategórie- aeróbnu a anaeróbnu. Medzi aeróbne aktivity radíme napríklad ľahší beh, bicyklovanie alebo korčuľovanie, ktoré sú definované nižšou frekvenciou tepu (zvyčajne okolo 60-70% maximálnej tepovej frekvencie), pri ktorej slúžia ako hlavný zdroj energie telesné tuky.
Na druhej strane, anaeróbna aktivita je definovaná oveľa vyššou intenzitou cvičenia (od 80% maximálnej tepovej frekvencie vyššie), pri ktorej telo spaľuje rýchlejšie energetické zdroje, čiže obyčajne jednoduché cukry zo svalov alebo aj kreatín-fosfát. Avšak špecifikom pri využívaní týchto energetických zdrojov je, že naše telo ich zvyčajne do pár sekúnd minie, čo znamená, že na to aby sme pokračovali vo fyzickej aktivite na požadovane vysokej intenzite, potrebujeme krátky oddych, počas ktorého sa tieto rýchle zdroje čiastočne obnovia. Z tohto kontextu sa teda vyplýva, že medzi anaeróbne aktivity vo futbale patria najmä šprinty, náhle zrýchlenia alebo výskoky.
Vo futbale je anaeróbna sila podstatná pretože sa prejavuje schopnosťou vykonávať maximálnu intenzitu výkonu po krátke časové obdobie, a preto je neoddeliteľnou súčasťou fyzickej prípravy hráčov, pričom najmä sila dolných končatín zohráva v tomto smere dominantnú úlohu. Sila a výbušnosť rozhodujú o výkonnosti hráčov pri kľúčových momentoch hry, ako sú šprinty k lopte, rýchle zmeny smeru alebo skoky pri hlavičkovaní, preto jej zanedbanie môže viesť nielen k zníženiu športového výkonu, ale aj k zvýšenému riziku zranení, pretože neadekvátna svalová výbušnosť a únava môžu ovplyvniť správnu mechaniku pohybu. Na meranie a analýzu anaeróbnej sily dolných končatín sa zvyčajne využíva hneď niekoľko metód, ktoré pri správnom použití poskytujú komplexné hodnotenie anaeróbneho výkonu a výkonnostného progresu. Medzi vo futbale najčastejšie používané merania aeróbnej sily patrí Merania výšky vertikálneho skoku, ktoré umožňuje na nenáročnom princípe vyhodnotiť výbušnú silu dolných končatín. V skratke ide o jednoduchý skok do výšky, ktorý môže napomôcť špecialistom určiť silový potenciál hráčov a ich schopnosť generovať rýchlu svalovú kontrakciu. Medzi výhody tohto typu merania patrí aj fakt, že pri dlhodobom sledovaní môže poslúžiť aj ako efektívny nástroj pre monitorovanie stupňa únavy individuálnych hráčov. Zároveň je však aj jedným dychom dôležité podotknúť, že výsledok merania výšky vertikálneho výskoku môže byť čiastočne skreslený nedokonalou technikou a mechanikou skoku jednotlivých futbalistov, čo znamená, že sa odporúča využiť túto metódu v kombinácii s niektorými ostatnými.
Medzi ďalšie bežne využívané merania aeróbnej sily vo futbale patrí napríklad sila a rýchlosť šprintu meraná pomocou fotobuniek, ktorú sme si detailnejšie rozobrali už v časti o Dôležitosti rýchlosti vo futbale, keďže nám táto metóda dokáže poskytnúť aj relevantné údaje o schopnosti hráčov využiť anaeróbnu silu v herných situáciách. V zriedkavejších prípadoch sa používa aj Wingate test, ktorým sa monitoruje maximálna anaeróbna sila dolných končatín počas intenzívneho 30-sekundového šliapania na bicykli.
Pri meraní výšky vertikálneho výskoku sa v praxi používajú dve skokové techniky. 1) Skok s protipohybom, pri ktorom ide atlét z vystretých nôh do rýchleho podrepu a následne cez výbušnosť do skoku a 2) Skok bez protipohybu, pri ktorom je atlétova prvotná poloha v podrepe, ktorý následne prechádza koncentricky do skoku.
Z hľadiska športovej diagnostiky má meranie anaeróbnej sily dolných končatín priamy dopad na optimalizáciu tréningového procesu, keďže na základe výsledkov týchto testov môžu tréneri a športoví odborníci prispôsobiť tréningový plán individuálnym potrebám hráča. Futbalisti, ktorí majú slabšie anaeróbne schopnosti, môžu byť vystavení špecifickým tréningovým režimom, ktoré zvýšia ich výbušnosť a celkový výkon. V neposlednom rade predstavuje meranie anaeróbnej sily aj prostriedok na prevenciu zranení, keďže slabá anaeróbna sila alebo nerovnováha medzi svalovými skupinami dolných končatín zvyšuje pravdepodobnosť natiahnutia svalov, ruptúry alebo problémy s kolennými väzmi. Pravidelné testovanie umožňuje včasné odhalenie týchto rizík a ich následné riešenie pomocou individualizovaných cvičení.
Marek Petrík, MSc.
Zdroje:
Eckard, T., Padua, D., Mauntel, T., Frank, B., Pietrosimone, L., Begalle, R., Goto, S., Clark, M., and Kucera, K. (2018). Association between double-leg squat and single leg squat performance and injury incidence among incoming NCAA Division I athletes: A prospective cohort study. Physical therapy in sport 34, 192-200. 10.1016/j.ptsp.2018.10.009.
de Hoyo, M., Pozzo, M., Sañudo, B., Carrasco, L., Gonzalo-Skok, O., Domínguez-Cobo, S., and Morán-Camacho, E. (2015). Effects of a 10-week in-season eccentric-overload training program on muscle-injury prevention and performance in junior elite soccer players. International journal of sports physiology and performance 10, 46. 10.1123/ijspp.2013-0547.
AlTaweel, A., Nuhmani, S., Ahsan, M., Al Muslem, W. H., Abualait, T., & Muaidi, Q. I. (2022, November). Analysis of the anaerobic power output, dynamic stability, lower limb strength, and power of elite soccer players based on their field position. In Healthcare (Vol. 10, No. 11, p. 2256). MDPI.
