V predošlých dieloch blogu o športovej diagnostike sme rozoberali dôležitosť vytrvalosti a rýchlosti, dnes sa detailnejšie pozrieme na anaeróbnu silu, ktorá patrí taktiež medzi dôležité prvky vo futbale. A to najmä z dôvodu, že hodnotenie anaeróbnej sily dolných končatín u futbalistov pomáha priamo posudzovať schopnosť hráčov opakovane vykonávať krátkodobé vysoko-intenzívne aktivity v anaeróbnej zóne.
Na to aby sme pochopili dôležitosť merania anaeróbnej sily, je nevyhnutné najprv zjednodušene si vysvetliť jej podstatu. Vo všeobecnosti môžeme rozdeliť telesnú aktivitu na dve kategórie- aeróbnu a anaeróbnu. Medzi aeróbne aktivity radíme napríklad ľahší beh, bicyklovanie alebo korčuľovanie, ktoré sú definované nižšou frekvenciou tepu (zvyčajne okolo 60-70% maximálnej tepovej frekvencie), pri ktorej slúžia ako hlavný zdroj energie telesné tuky.
Na druhej strane, anaeróbna aktivita je definovaná oveľa vyššou intenzitou cvičenia (od 80% maximálnej tepovej frekvencie vyššie), pri ktorej telo spaľuje rýchlejšie energetické zdroje, čiže obyčajne jednoduché cukry zo svalov alebo aj kreatín-fosfát. Avšak špecifikom pri využívaní týchto energetických zdrojov je, že naše telo ich zvyčajne do pár sekúnd minie, čo znamená, že na to aby sme pokračovali vo fyzickej aktivite na požadovane vysokej intenzite, potrebujeme krátky oddych, počas ktorého sa tieto rýchle zdroje čiastočne obnovia. Z tohto kontextu sa teda vyplýva, že medzi anaeróbne aktivity vo futbale patria najmä šprinty, náhle zrýchlenia alebo výskoky.
Vo futbale je anaeróbna sila podstatná pretože sa prejavuje schopnosťou vykonávať maximálnu intenzitu výkonu po krátke časové obdobie, a preto je neoddeliteľnou súčasťou fyzickej prípravy hráčov, pričom najmä sila dolných končatín zohráva v tomto smere dominantnú úlohu. Sila a výbušnosť rozhodujú o výkonnosti hráčov pri kľúčových momentoch hry, ako sú šprinty k lopte, rýchle zmeny smeru alebo skoky pri hlavičkovaní, preto jej zanedbanie môže viesť nielen k zníženiu športového výkonu, ale aj k zvýšenému riziku zranení, pretože neadekvátna svalová výbušnosť a únava môžu ovplyvniť správnu mechaniku pohybu. Na meranie a analýzu anaeróbnej sily dolných končatín sa zvyčajne využíva hneď niekoľko metód, ktoré pri správnom použití poskytujú komplexné hodnotenie anaeróbneho výkonu a výkonnostného progresu. Medzi vo futbale najčastejšie používané merania aeróbnej sily patrí Merania výšky vertikálneho skoku, ktoré umožňuje na nenáročnom princípe vyhodnotiť výbušnú silu dolných končatín. V skratke ide o jednoduchý skok do výšky, ktorý môže napomôcť špecialistom určiť silový potenciál hráčov a ich schopnosť generovať rýchlu svalovú kontrakciu. Medzi výhody tohto typu merania patrí aj fakt, že pri dlhodobom sledovaní môže poslúžiť aj ako efektívny nástroj pre monitorovanie stupňa únavy individuálnych hráčov. Zároveň je však aj jedným dychom dôležité podotknúť, že výsledok merania výšky vertikálneho výskoku môže byť čiastočne skreslený nedokonalou technikou a mechanikou skoku jednotlivých futbalistov, čo znamená, že sa odporúča využiť túto metódu v kombinácii s niektorými ostatnými.
Medzi ďalšie bežne využívané merania aeróbnej sily vo futbale patrí napríklad sila a rýchlosť šprintu meraná pomocou fotobuniek, ktorú sme si detailnejšie rozobrali už v časti o Dôležitosti rýchlosti vo futbale, keďže nám táto metóda dokáže poskytnúť aj relevantné údaje o schopnosti hráčov využiť anaeróbnu silu v herných situáciách. V zriedkavejších prípadoch sa používa aj Wingate test, ktorým sa monitoruje maximálna anaeróbna sila dolných končatín počas intenzívneho 30-sekundového šliapania na bicykli.
Pri meraní výšky vertikálneho výskoku sa v praxi používajú dve skokové techniky. 1) Skok s protipohybom, pri ktorom ide atlét z vystretých nôh do rýchleho podrepu a následne cez výbušnosť do skoku a 2) Skok bez protipohybu, pri ktorom je atlétova prvotná poloha v podrepe, ktorý následne prechádza koncentricky do skoku.
Z hľadiska športovej diagnostiky má meranie anaeróbnej sily dolných končatín priamy dopad na optimalizáciu tréningového procesu, keďže na základe výsledkov týchto testov môžu tréneri a športoví odborníci prispôsobiť tréningový plán individuálnym potrebám hráča. Futbalisti, ktorí majú slabšie anaeróbne schopnosti, môžu byť vystavení špecifickým tréningovým režimom, ktoré zvýšia ich výbušnosť a celkový výkon. V neposlednom rade predstavuje meranie anaeróbnej sily aj prostriedok na prevenciu zranení, keďže slabá anaeróbna sila alebo nerovnováha medzi svalovými skupinami dolných končatín zvyšuje pravdepodobnosť natiahnutia svalov, ruptúry alebo problémy s kolennými väzmi. Pravidelné testovanie umožňuje včasné odhalenie týchto rizík a ich následné riešenie pomocou individualizovaných cvičení.
Marek Petrík, MSc.
Zdroje:
Eckard, T., Padua, D., Mauntel, T., Frank, B., Pietrosimone, L., Begalle, R., Goto, S., Clark, M., and Kucera, K. (2018). Association between double-leg squat and single leg squat performance and injury incidence among incoming NCAA Division I athletes: A prospective cohort study. Physical therapy in sport 34, 192-200. 10.1016/j.ptsp.2018.10.009.
de Hoyo, M., Pozzo, M., Sañudo, B., Carrasco, L., Gonzalo-Skok, O., Domínguez-Cobo, S., and Morán-Camacho, E. (2015). Effects of a 10-week in-season eccentric-overload training program on muscle-injury prevention and performance in junior elite soccer players. International journal of sports physiology and performance 10, 46. 10.1123/ijspp.2013-0547.
AlTaweel, A., Nuhmani, S., Ahsan, M., Al Muslem, W. H., Abualait, T., & Muaidi, Q. I. (2022, November). Analysis of the anaerobic power output, dynamic stability, lower limb strength, and power of elite soccer players based on their field position. In Healthcare (Vol. 10, No. 11, p. 2256). MDPI.
Meranie vytrvalosti u futbalistov predstavuje zásadný prvok športovej diagnostiky, pretože vytrvalosť je jedným z kľúčových faktorov, ktoré určujú výkonnosť v tomto športe. Športová diagnostika, zameraná na vytrvalostné schopnosti futbalistov, poskytuje hlboké poznatky pre trénerov a odborníkov na optimalizáciu tréningových procesov a zlepšenie výkonu hráčov.
Pod pojmom vytrvalosť si mnoho ľudí obvykle predstaví maratónskych bežcov, no správne rozvinuté vytrvalostné schopnosti sú rovnako tak aj dôležitou súčasťou úspechu futbalistu. Ako sme si povedali v predošlom blogu https://healthprofile.digital/dolezitost-merania-rychlosti-futbalovych-hracov, futbal je do značnej miery o striedaní vysoko-intenzívnych behov na kratšiu vzdialenosť, preto sa môže na prvý pohľad zdať, že vytrvalosť futbalistov je v úzadí. Avšak vytrvalosť ako taká ovplyvňuje schopnosť opakovať tieto náročné šprinty bez ohľadu na fázu zápasu. V praxi si to môžeme predstaviť na príklade dvoch hráčov: v úvodných minútach zápasu sú Hráč A & Hráč B obaja schopní bezproblémovo vynaložiť 20 takmer maximálnych šprintov, v pokročilejších častiach zápasu, Hráč A, so zanedbanými vytrvalostnými schopnosťami a ovplyvnený únavou, nedokáže vynaložiť rovnaký počet behov v dostatočnej intenzite ako Hráč B, ktorý systematicky pracuje v tréningovom procese na svojej vytrvalosti.
Vysoká úroveň vytrvalosti umožňuje hráčom efektívne sa pohybovať po ihrisku, rýchlo reagovať na herné situácie a udržať si koncentráciu, čo priamo ovplyvňuje taktické a technické schopnosti, keďže je je priamo fyziologicky spojená so schopnosťou kardiovaskulárneho a respiračného systému dodávať kyslík do svalov, ako aj so schopnosťou svalov využiť tento kyslík na produkciu energie v podobe pohybu.
Diagnostika vytrvalosti vo futbale sa vykonáva prostredníctvom rôznych testov a metód, ktoré hodnotia aeróbne a anaeróbne schopnosti hráčov. Medzi najčastejšie používané testy patrí Yo-Yo Intermittent Test, ktorý meria schopnosť hráčov vykonávať opakované vysoko-intenzívne behy s krátkymi intervalmi odpočinku. Tento test je mimoriadne relevantný a často využívaný pre potreby futbalu, pretože simuluje podmienky skutočného zápasu v podobe krátkych, no intenzívnych behov s pár-sekundovými prestávkami.
Bežne využívaný YoYo Intermittent Test pozostáva z opakovaných kyvadlových behov na vzdialenosť 2x20m s postupne sa zvyšujúcou intenzitou a krátkymi prestávkami medzi jednotlivými behmi. Vytrvalostné schopnosti hráčov sa určia na základe počtu úspešne odbehnutých sérii.
Ďalšou, hoci vo futbale zriedkavejšie používanou, metódou merania vytrvalosti je miera maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max) v tele, ktorá poskytuje údaje o aeróbnej kapacite hráčov. Vyššie hodnoty VO2 max sú spojené so schopnosťou vykonávať intenzívnu fyzickú aktivitu po dlhšiu dobu, čo je rozhodujúce pre futbalistov, ktorí potrebujú udržať vysoké tempo počas celého zápasu. Rovnako tak môže napomôcť aj testovanie laktátového prahu a anaeróbnej kapacity tiež poskytuje cenné informácie o schopnosti tela hráča vysporiadať sa s nahromadením laktátu a rýchlo sa zotaviť po dynamicky výbušných aktivitách.
Výsledky merania vytrvalosti umožňujú trénerom individualizovať tréningové programy pre jednotlivých hráčov, čo je kľúčové pre efektívny rozvoj ich vytrvalostných schopností. Na základe výsledkov diagnostiky je možné zamerať sa na konkrétne aspekty tréningu, ako sú intervalový tréning na zlepšenie VO2 max, alebo špecifické cvičenia na zvýšenie anaeróbnej kapacity a rýchlosti zotavenia.
Niekoľkým vedeckým štúdiám (Murphy et al., 2003, Watson et al., 2017) vykonávaných na profesionálnych hráčoch futbalu sa podarilo nájsť prepojenie medzi vytrvalostnými schopnosťami a rizikom zranenia, či choroby. Predpokladaný mechanizmus, zodpovedný za vyššie riziko zranenia pre hráčov s nižšou vytrvalosťou, je spôsobený skorším nástupom únavy, ktorá sa následne premieta do pozmeneného spôsobu aktivácie svalových vlákien a odlišného rozdelenia sily v rámci pohybového aparátu. Preto pravidelné sledovanie vytrvalostných parametrov hráčov umožňuje identifikáciu potenciálnych rizík preťaženia či zranení, ale aj monitorovanie pokroku hráčov a ich pripravenosti na sezónu. Efektívne meranie a analýza vytrvalostných schopností pomáha tiež pri rozhodovaní o taktických zmenách a rotáciách v zápasoch, čo môže výrazne ovplyvniť výkonnosť tímu.
V sumári, meranie vytrvalosti u futbalistov je neoddeliteľnou súčasťou modernej športovej diagnostiky, ktorá poskytuje základné údaje pre optimalizáciu tréningových procesov a dosiahnutie maximálnej výkonnosti. Presná diagnostika umožňuje vytvoriť individualizované tréningové programy, ktoré sú prispôsobené potrebám jednotlivých hráčov a nárokov podľa ich hráčskeho postu, čo eventuálne vedie k lepšej výkonnosti a zníženiu rizika zranení.
Autor: Marek Petrík
Zdroje:
Modric, T., Versic, S., & Sekulic, D. (2020). Aerobic fitness and game performance indicators in professional football players; playing position specifics and associations. Heliyon, 6(11).
Murphy, D.F., Connolly, D.A.J., and Beynnon, B.D. (2003). Risk factors for lower extremity injury: a review of the literature. British Journal of Sports Medicine 37, 13 29. 10.1136/bjsm.37.1.13.
Ranković, G., Mutavdžić, V., Toskić, D., Preljević, A., Kocić, M., Nedin-Ranković, G., & Damjanović, N. (2010). Aerobic capacity as an indicator in different kinds of sports. Bosnian journal of basic medical sciences, 10(1), 44.
Watson, A., Brickson, S., Brooks, M.A., and Dunn, W. (2017). Preseason Aerobic Fitness Predicts In-Season Injury and Illness in Female Youth Athletes. Orthopaedic journal of sports medicine 5, 2325967117726976-2325967117726976. 10.1177/2325967117726976
Náročnosť profesionálneho futbalu pozostáva najmä z neustáleho striedania vysoko-intenzívnych behov, čo, v kombinácii s celkovo vysokou bežeckou metrážou, znamená, že atléti musia vedieť komplexne kombinovať svoje rýchlostné, silové a vytrvalostné schopnosti v krátkych časových intervaloch.
Mnohé štúdie ukazujú, že počas futbalového zápasu podstúpi hráč vysoko-intenzívny beh v rýchlosti nad 19km/h priemerne každých 60 sekúnd, pričom 80% týchto šprintov je vykonaných na vzdialenosti menšej než 10m a zriedkakedy trvajú viac než 3 sekundy . Tieto intenzívne bežecké objemy zvyšujú riziko zranení hráčov a to najmä v oblasti hamstringu, čo je sval náchylný na poškodenie pri plnom šprinte, akceleráciách a náhlych zmenách pohybu. Okrem štandardného silového tréningu používaného na prevenciu svalových zranení sa odporúča začleniť do tréningového plánu aj cvičenia na rozvoj rýchlosti a agility, a to najmä kvôli stimulácii a plnej aktivácii svalových vlákien hamstringu, čo je efektívna stratégia v rámci jeho podmieňovania na vyššiu záťaž.
Preto, aj kvôli prevencii zranení, je pravidelné meranie rýchlosti atlétov nezanedbateľným prvkom športovej diagnostiky, keďže poskytuje dôležité informácie o výkonnostných schopnostiach športovcov. Aj napriek tomu, že rýchlosť futbalistov nemá vplyv na konečné poradie klubov v dlhodobých súťažiach, rýchlostné schopnosti hráča sú podstatným faktorom, ktorý častokrát môže rozhodovať o jeho úspechu alebo neúspechu.
Najbežnejšie sa rýchlosť šprintu vo futbale meria pomocou časomerných fotobuniek, ktoré sa rozostavajú na želanej vzdialenosti (obyčajne 10, 20, 30 a 40m) a pri následnom behu pomedzine, poskytujú fotobunky údaj o čase šprintu na danej vzdialenosti s presnosťou na 0,4 tisíciny sekundy. Rovnako tak je užitočným spôsobom zveľaďovania rýchlostných predpokladov aj monitorovanie maximálnej vyvinutej rýchlosti hráča, čo sa obyčajne vykonáva pomocou GPS systémov. Túto stratégiu využíva trénerský štáb na zabezpečenie toho, aby každý hráč dosiahol obyčajne aspoň 95% svojej maximálnej rýchlosti šprintu aspoň raz týždenne, čo napomáha postupnému rozvoju rýchlosti.
Fotobunky fungujú na princípe svetelného lúča, ktorý sa pri prebehnutí pomedzi zariadenia preruší. Svojou presnosťou a spoľahlivosťou patria fotobunky medzi populárne aparáty športovej diagnostiky na meranie rýchlosti šprintu.
Z hľadiska konkrétnych čísel maximálnej nameranej rýchlosti šprintu hráčov drží prvenstvo vo futbale Micky Van de Ven z Tottenhamu s 37.4km/h pred Garethom Baleom s 36.9km/h a Kylianom Mbappém s 36.7km/h. Vo všeobecnosti by sa, v závislosti od hráčskeho postu, mala pohybovať maximálna rýchlosť šprintu vo futbale niekde nad 32-33km/h.
Avšak interpretáciu výsledkov z merania rýchlosti nemôžeme zovšeobecniť na „čím rýchlejšie, tým lepšie“, keďže rýchlosť je ovplyvnená aj faktormi ako napríklad genetika, únava alebo aj bežecká technika, čo častokrát spôsobuje väčšie rozdiely medzi jednotlivými hráčmi. V praxi je potešiteľné vidieť, že hráč práve dosiahol svoju novú najvyššiu maximálnu rýchlosť šprintu, avšak úlohou trénerského a diagnostického tímu je zabezpečiť, aby ju konkrétny hráč dokázal dosahovať pravidelne a zároveň minimalizovať riziko svalového zranenia hráča. Práve preto je komplexné monitorovanie rýchlostných schopností hráčov na individuálnej úrovni potrebným prostriedkom na identifikovanie rizík zranenia a sledovania progresu hráčov.
Marek Petrík
Zdroje:
Altmann S, Ringhof S, Neumann R, Woll A, Rumpf MC. Validity and reliability of speed tests used in soccer: A systematic review. PLoS One. 2019 Aug 14;14(8):e0220982. doi: 10.1371/journal.pone.0220982. PMID: 31412057; PMCID: PMC6693781.
Del Coso J, Brito de Souza D, Moreno-Perez V, Buldú JM, Nevado F, Resta R, López-Del Campo R. Influence of Players‘ Maximum Running Speed on the Team’s Ranking Position at the End of the Spanish LaLiga. Int J Environ Res Public Health. 2020 Nov 27;17(23):8815. doi: 10.3390/ijerph17238815. PMID: 33261014; PMCID: PMC7729782.
Kalema RN, Schache AG, Williams MD, Heiderscheit B, Siqueira Trajano G, Shield AJ. Sprinting Biomechanics and Hamstring Injuries: Is There a Link? A Literature Review. Sports (Basel). 2021 Oct 9;9(10):141. doi: 10.3390/sports9100141. PMID: 34678922; PMCID: PMC8540816.
Vigne G, Gaudino C, Rogowski I, Alloatti G, Hautier C. Activity profile in elite Italian soccer team. Int J Sports Med. 2010 May;31(5):304-10. doi: 10.1055/s-0030-1248320. Epub 2010 Mar 18. PMID: 20301042.
https://s11.gr/en/testing/field-evaluation/acceleration-test-in-soccer
Neustále rozvíjajúca sa technológia celosvetovo má za následok čoraz väčšie využívanie technologických prostriedkov aj vo svete športu, a to najmä v oblasti monitorovania výkonnosti športovcov a poskytovania športovej diagnostiky. Športová diagnostika ako taká sa stáva neoddeliteľnou súčasťou moderného športu, pretože umožňuje efektívne a cielené zvyšovať výkonnosť športovcov. Táto oblasť zahŕňa detailné hodnotenie fyzických, technických, taktických a psychologických aspektov športovca, čo poskytuje dôležité údaje pre trénerov a športových odborníkov.
Prínosy športovej diagnostiky
Jedným z hlavných prínosov športovej diagnostiky je identifikácia silných a slabých stránok športovca. Medzi najčastejšie využívané prostriedky v rámci vyhodnotenia týchto parametrov patrí najmä meranie výšky vertikálneho výskoku, ktoré sa používa ako ukazovateľ odrazovej sily spodných končatín alebo FMS (Functional Movement Screen), využívaný na hodnotenie pohybových nedostatkov. Rovnako tak sú bežne využívané aj merania rýchlosti behu na kratšiu vzdialenosť, analýza kompozície tela z hľadiska svalovej a tukovej hmoty, ale aj testovanie rovnováhy alebo vytrvalosti. Na základe takto získaných informácií môže trénersky štáb individuálne prispôsobiť tréningový plán hráčov, zameriavať sa na oblasti, v ktorých sa jednotlivci môžu zlepšiť, a tým aj maximalizovať výkonnosť športovca.
Ďalším dôležitým aspektom športovej diagnostiky je rovnako tak aj udržanie optimálneho zdravotného stavu športovcov, a teda prevencia zranení. Včasné identifikovanie potenciálnych rizík prostredníctvom diagnostiky umožňuje implementáciu vhodných preventívnych opatrení, čo môže pri pozmenení tréningu viesť k výraznému zníženiu pravdepodobnosti vzniku zranení.
Súbor 7 jednoduchých cvičení využívaných počas FMS testovania na odhalenie svalových asymetrii a dysbalancie.
Monitoring progresu športovca
Športová diagnostika tiež umožňuje monitorovať progres športovca v priebehu času, čo je kľúčové pri dlhodobom plánovaní kariéry, pretože umožňuje optimalizovať tréningové cykly a zabezpečiť, aby bol športovec pripravený na akékoľvek súťaže.
Praktické využitie športovej diagnostiky si môžeme priblížiť na nasledujúcom príklade
Z testovania športovca X sme sa dozvedeli, že podľa FMS má športovec X skrátený adduktorový sval na pravej nohe, výška jeho vertikálneho výskoku je o 6cm nižšia ako je priemer v jeho vekovej kategórii, a rovnako tak má aj o 3% viac telesného tuku ako býva zvykom u jeho spoluhráčov. Tieto všetky ukazovatele do značnej miery súvisia s výskytom zranení. Preto je nevyhnutné prvotne oboznámiť športovca X s interpretáciou jeho výsledkov a poskytnúť mu preventívne odporúčania ohľadom zaradenia cvikov na kompenzáciu zistenej dysbalancie na pravej nohe, tréningu na zveľadenie výšky vertikálneho výskoku a výživové rady na zníženie množstva telesného tuku. Ak športovec X zaradí poskytnuté odporúčania do svojej tréningovej rutiny, výrazne tak zníži riziko svalových zranení a zlepší svoju fyzickú výkonnosť, čo sa ukáže aj na následnom pretestovaní.
Práve hľadanie spôsobov na zlepšovanie vlastnej výkonnosti je v súčasnom kompetitívnom prostredí športu kľúčovou zložkou. Športová diagnostika predstavuje nástroj, ktorý umožňuje získať presné a objektívne informácie o svojom výkone, čo je základom pre jeho systematické zlepšovanie. V konečnom dôsledku tak diagnostika prispieva nielen k zvyšovaniu výkonnosti, ale aj k dlhodobej udržateľnosti, čo častokrát predstavuje dôležitý kúsok skladačky smerom k rozvoju úspešnej športovej kariéry a odlíšením sa od konkurencie.
Za účelom sprostredkovania základných princípov športovej vedy aj laickým čitateľom, ktorí majú záujem o posúvanie svojej výkonnosti, sa budem počas nasledujúcich mesiacov vo svojom pravidelnom blogu na portáli HealthProfile venovať základom športovej diagnostiky, rozvoja športovcov a regeneračným stratégiám, a to hlavne v oblasti futbalu.
Marek Petrík
Zdroje
https://mattdrilias.com/functional-movement-screen/
https://steelsupplements.com/blogs/steel-blog/10-best-dumbbell-leg-exercises-for-a-killer-leg-workout
- 1
- 2
